X. KRÁSNOHORSKÉ HRADNÉ HRY 2015

X. KRÁSNOHORSKÉ HRADNÉ HRY 2015

Našu cestu na východ sme započali skoro ráno v piatok 7. augusta v zložení Bojimír, Murad, Mstislav, Lada a Drahomír. Cesta nám ubiehala vo veselej nálade, pili sme medovinu a spievali piesne, až sme dorazili do poslednej dediny nášho panstva. Odtiaľ sa naša družina vybrala za hranice svojho kraja, na ďaľeký východ.

Po dlhom putovaní sme dorazili až do dedinky Krásnohorské podhradie, odkiaľ nasledoval výčerpávajúci pochod pešo až na hrad a to v tridsaťstupňových augustových horúčavách. Aj keď to bolo pre nás, brabarov zo severu náročné prostredie, napokon sa naša družina dostala až do cieľa, kde nás už čakala naša kolegyňa Desana. Spoločnými silami sme rozložili tábor a medzitým dorazili aj zvyšky našej skupiny, menovite Svätobor, Rusalka, Aglaja, Ľubomír, Dalimíra a Dragomira. Tak sa všetci Slovania stretli v tábore pod dvoma lipami, vytiahli rohy, dali mäso na ražeň a začali oslavovať posledný večer pre dňom plným bojov, krvi, bolesti a smrti.

Nad ránom sadla na celý tábor studená hustá hmla, ktorá však veštila ďaľší horúci deň. V našom tábore pomaly dohasínal oheň z predošlého večra a všade panoval pokoj, keď ticho preťal ostrý zvuk rohu, ktorý zvolával bojovníkov do zbrane. Tábor začal postupne ožívať, bojovníci so svojimi panošmi a ženami vyliezali zo stanov, prebúdzali vyhasnuté ohne a chystali niečo pod zub.

Keď slnko vystúpilo nad obzor, všetky skupiny sa zhromaždili pred bránou pevnosti, kde boli predstavené divákom. Následne začal turnaj Za kráľa a za vlasť, na ktorý pricestovali tí nalepší bojovníci zo všetkých kútov sveta a ktorý s malými prestávkami pokračoval až do súmraku. 

Medzitým sa naši bojovníci chystali na veľkú bitku, ktorá sa strhla na pláni pod hradom. Bol to veľký boj, v ktorom sa stretli tí najlepší bojovníci z krajov slovenských, českých aj uhorských. Vojnoví bohovia nám však priali a po tretej zdrvujúcej zrážke mohla naša družina sláviť veľké víťazstvo. Ešte však nebol čas na spev víťazných piesní. Pred nami bol posledný boj toho dňa - veľký turnaj družín - buhurt. Keď sa slnko chýlilo za obzor, zišli sa poslední bojaschopní bojovníci zo všetkých skupín v kolbišti, aby pomerali svoje sily. Aj my sme sa bili ako levy, no napokon nám bolo prisúdené tretie miesto. Najväčšou odmenou nám ale bolo, že každý z našich bojovníkov tento deň prežil a vybojoval slávne boje, o ktorých sa budú speivať hrdinské piesne ešte stovky rokov.

Nastal teda čas opäť vytiahnuť rohy, naliať do nich opojnú medovinu a pri obrovskej vatre v samotnom strede tábora spolu s ostatnými chváliť svojich bohov, spievať, tancovať a veseliť sa.

A tak nastal posledný deň tejto veľkolepej výpravy. Tábor bol už skoro ráno rušný, bojovníci a ich pomocníci skladali stany, balili zbroj, hasili ohne a vydávali sa na dlhú cestu do svojich domovov. Aj naša družina tak vykonala a v nedeľu 9. augusta sme opustili náš tábor pod hradom Krásna Hôrka, aby sme večer toho dňa, hladní a unavení uzreli kopce a lesy nášho domova - Oravského panstva.


www.facebook.com/Staroslovania