IV. STAROSLOVANSKÝ A STREDOVEKÝ DEŇ 2015

IV. STAROSLOVANSKÝ A STREDOVEKÝ DEŇ 2015

Posledný boj toho leta sa odohral na našom Oravskom panstve. V krásne slnečné piatkové ráno 28. augusta si na lúke pod múrmi Františkovej huty rozložili svoje stany skupiny Staroslovania, Vir Fortis, Taurus Ater, Kolovrat, Dagstyrr, In Articulo Mortis, Broň, Slobodný pán z Vlčej sklay, Rád Dračích rytierov, A Nihilo Nihil a nezávislí šermiari a lukostrelci. Vo skvelej nálade sme vybudovali vojenský tábor, postavili stany, pripravili drevo na oheň a celú noc sa veselili pri plameňoch veľkého ohňa v strede tábora.

Po chladnej noci sme sa prebrali do hustej hmly, z ktorej prebleskovali prvé lúče vychádzajúceho slnka. Zjedli sme skromné raňajky, pripravili zbrane a zbroj, napili sa chaldnej vody a začali všetko chystať na posldný veľký boj toho leta. Na lúku sa pomaličky začali trúsiť zvedavci z okolia.

Keď slnko vystúpilo vysoko, prišiel čas na prvý boj - veľký turnaj skupín - buhurt. V ňom svoje sily merali najlepší bojovníci zo všetkých skupín. Bojovníci prichádzali do kolbišťa, aby prevideli svoje umenie a aby skropili posvätnú zem krvou nepriateľa. V urputnom boji s množstvom bolesti a zranení sme si napokon vybojovali druhé miesto.

Po náročnom boji sa muži presunuli do tábora, kde ich už čakalo jedlo pripravené našimi ženami. Unavení bojovníci sa posilnili a oddýchli aby neskôr mohli opäť obliecť zbroj, chopiť sa zbraní a postaviť sa do boja vo veľkej bitke pri Františkovej hute.

Keď sa slnko poamly chýlilo k obzrou, zem sa začala otriasať. To hrdo pochodovali odvážni muži v dobrej zbroji a so zbraňami v rukách, aby sa postavili do posleného veľkého boja. Všetci spoločne pozdvihli svoje štíty, prirazili ich k sebe, pripravili zbrane a v duchu sa naposledny pomodlili k svojim bohom. Nastalo ticho. V tom sa nad lúku vzniesol strašný rev, keď sa obe družiny s krikom rozbehli proti sebe a o pár úderov srdca neskôr sa drvivo zrazili. Krv vyprskla, vzduchom zasvišťali šípy a čepele sa zaťali do mäsa. Muži s krikom padali, červený dážď kropil trávu pod nohami a menil ju na blato.

Nstalo ticho. V tom tichu sa víťazi obzerali okolo seba a hľadali zvyšných protivníkov. Nikto však neostal. Nad lúkou sa niesol víťazný pokrik tých udatných hrdinov, ktorí si v tom boji získali nehynúcu slávu a o ktorých budú igrici spievať hrdinské piesne stovky rokov. Nastal čas chopiť sa rohov, piť sladkú medovinu, jesť pečené mäso, spievať a tancovať, veseliť sa a spomínať na všetkých, ktorí vyliali v ten deň svoju krv na bojovom poli. Nocou sa niesol spev a hudba. Bojovníci sa veselili so svojimi ženami a slávili veľké víťazstvo. Naša družina spomínala na verného Mstislava, ktorý sa nemohol veseliť s nami, lebo sťa kráľ hrdinov v ten deň bojoval so zraneniami.  

Ráno nastalo tiché a pokojné. V tábore ešte slabo dymili dohasínajúce ohne. Bojovníci sa pomaly prebúdzali a spolu so svojimi družinami sa chystali na odchod. Bolo dobojované. Nastal čas na dlhé mesiace odložiť zbrane a naverbovať do svojich radov nových bojovníkov. Lebo až Vesna prevezme vládu a listy na stromoch sa zazelenajú, vytiahnu vladykovia so svojimi družinami a opäť budú bojovať, aby získali nehynúcu slávu pre seba, svoje družiny a svoju zem.


www.facebook.com/Staroslovania