HRADNÉ SLÁVNOSTI NA HRADE KAMENICA 2015

HRADNÉ SLÁVNOSTI NA HRADE KAMENICA 2015

Týždeň po našom boji pod Krásnou Hôrkou sme sa opäť vydali na cestu na ďaleký východ. Tentokrát bol však našim cieľom hrad Kamenica, ktorého zvyšky sa týčia na brale nad rovnomennou dedinkou. Opäť sme teda osedlali nášho oceľového žrebca a vyrazili. Na tejto výprave našu družinu tvorili Bojimír, Murad, Mstislav, Drahomír, Chranibor a jeho žienka Benita.

Na hrad sme dorazili v sobotu 15. augusta niekoľko hodín pred súmrakom. Čakali tam na nás hrdí bojovníci z Kamenickej hradnej stráže, ktorí nám ochotne pomohli vybudovať si tábor. Nasledovala krátka chvíľa oddychu po náročnej ceste a na znamenie rohu sme začali obliekať zbroj a pripravovať sa na prvý boj tejto výpravy. Hrad sa pozvoľna zapĺňal návštevníkmi a zvedavcami. Keď sa slnko pomaly chýlilo k obzoru, naša družina nstúpila na bojisko, kde každý z nás predviedol svoje umenie boja s mečom, sekerou, kopijou či bojovým nožom. Vo večernom šere sme potom zmerali svoje sily medzi sebou v kruhu zrady. Sadla tma a naša družina sa namiesto zbraní chopila rohov a za svetla obrovskej vatry a za zvukov muziky sa veselila, chválila bohov a slávila veľký boj, ktorý ten deň vybojovala. 

Ráno nás prebudili slnenčné lúče, ktoré prebleskovali z poza hôr. Vyšli sme zo stanu a zbadali veľký ruch v tábore. To prichádzali bojovníci z družiny Sarus a Šarišskej hradnej stráže, s ktorými sme sa v ten deň mali stretnúť v boji. Zjedli sme skromné jedlo, napili sa sviežej čistej vody a opäť sme sa začali strojiť na veľký boj. Obliekali sme zbroje, chystali zbrane, dvíhali štíty a v tichosti prosili bohov o slávne víťazstvo alebo hrdinskú smrť na bojovom poli.

Nastal čas a naša družina sa zoradila na bojisku. Ako jeden muž sme pozdvihli naše štíty, namierili kopije na hrude nepriateľa, napriahli sekery a tasili meče. Z hrdiel sa nám dral strašný a hlasný bojový pokrik, až nejeden protivník zbledol strachom. Družiny sa pohli vpred, srdcia odhodlane tĺkli, päste zvierali zbrane, oči prižmúrené hľadeli do tváre mužov oproti nám. Nasledovala drvivá zrážka, vzduch preťali výkriky bolesti.

Boj pozvoľna utíchal. Na bojisku ležali zranení muži. Naši bojovníci skláňali zbrane a obzerali sa okolo seba, pomáhali raneným a tešili sa z ďalšieho slávneho boja, ktorý spolu vybojovali. Nebol však čas sláviť, museli sme zbaliť svoj tábor a vydať sa na dlhý pochod späť domov. Naše Oravské panstvo potrebuje svojich bojovníkov aby bránili jeho končiny, ktoré sa pred nami objavili večer toho dňa, kúpajúce sa v posledných lúčoch zapadajúceho slnka.


www.facebook.com/Staroslovania